Fotografia = svetlo + čas

Základným kameňom tvorby fotografie je svetlo. Fotografiu vytvorenú v „zlom“ svetle nezachránia ani dodatočné úpravy vo Photoshope či inom programe. Ktoré svetlo je najlepšie, a ako súvisí svetlo s časom a hĺbkou ostrosti?

Ľudský zrak disponuje omnoho lepším „objektívom“ a „snímačom“ ako digitálny fotoaparát a dokáže nám vytvoriť dokonalý obraz aj v pološere, kedy fotoaparát nič hodnotné nenafotí. Najlepším zdrojom svetla pre fotografovanie je samozrejme slnko. To dokonca zvádza začiatočníkov k foteniu na pravé poludnie so slnkom za chrbtom, v čase keď slnečné lúče svietia naplno. Výsledkom bývajú jasne „nasvietené“ objekty, fotografie však pôsobia často veľmi mdlým, neatraktívnym a plochým dojmom. V ostrom letnom poludňajšom slnku je svetlo tiež nepekne tvrdé, s výrazným kontrastom medzi tieňom a osvetleným objektom.

Najlepšie fotografie vznikajú v mäkkom, príjemne rozptýlenom slnečnom svetle. Kde také svetlo nájsť? Pri fotení v exteriéri (typicky pri krajinkách, ale aj pri iných typoch záberov) je najlepšie svetlo – tzv. zlatá hodinka – k dispozícii cca pol hodiny pred a po úsvite alebo súmraku. To samozrejme neznamená, že sa v inej dennej dobe nemôže podariť dobrá snímka s výborným svetlom. Profesionálni fotografi však určite dobre vedia, prečo fotia krajinné fotografie práve počas zlatej hodinky. Prirodzené slnečné svetlo robí zázraky aj pri fotení v interiéri, napríklad pri portrétoch (viac o fotení portrétov niekedy nabudúce).

Popri svetle rozhoduje o výsledku fotografovania aj expozičný čas, resp. doba počas ktorej zostane otvorená uzávierka fotoaparátu a vpúšťa svetlo dopadajúce na čip fotoaparátu. Expozičný čas súvisí okrem iného aj s ostrosťou fotografie – čím kratšia je expozícia, tým ostrejšia snímka sa vytvorí (záleží samozrejme aj na správnom zaostrení atd.). Pri fotografovaní rýchlo sa pohybujúcich objektov je krátka expozícia pre ostrú fotografiu prakticky nevyhnutnosťou. Vo fotení však všetko so všetkým súvisí, a preto platí – čím kratšia expozícia, tým lepšie svetelné podmienky potrebujete.

Naopak pri dlhšej expozícii sa dá pekne experimentovať so zachytením dynamiky pohybu. Napríklad sledovaním pohybujúceho sa objektu fotoaparátom docielite dynamicky rozmazané pozadie so zaostreným hlavným objektom. Pri experimentoch s dĺžkou expozície sa určite zblížite s ďaľším súvisiacim nástrojom – clonou. Clona ovplyvňuje hĺbku ostrosti fotografie tým, že zvláštnym spôsobom zacloní resp. obmedzí množstvo svetla dopadajúceho na snímač fotoaparátu. Medzi clonou a časom je zvláštny vzťah – ak skrátite expozičný čas, musíte viac otvoriť clonu. Ak viac zacloníte, musíte pridať čas.

Pri fotení v automatickom režime si digitálny fotoaparát sám nastaví clonu a čas podľa prednastaveného režimu, prípadne svetelnosti. Zaujímavejšie je to pri poloautomatických režimoch s prioritou času a prioritou clony. Tu si môžete manuálne nastaviť clonu a fotoaparát automaticky zvolí (aj podľa svetelnosti) vhodný čas, alebo naopak – nastavíte si čas a fotoaparát určí správnu clonu. Plne manuálny režim je skôr pre tých skúsenejších fotografov. Možnosť mať pod kontrolou čas aj clonu samozrejme prináša viac slobody pre kreatívneho fotografa, ale aj vyššie nároky na vedomosti a čas potrebný k ich získaniu.

Zdieľaj medzi priateľmiShare on FacebookShare on Google+Tweet about this on TwitterShare on LinkedIn

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *